Štátna ochrana prírody SR

V chránených oblastiach sám osadil stovky tabuliek

Energia pre prírodu

15. jún 2017 07:53

30 chránených území horného Ponitria má nové piktogramy. Na projekte pracoval profesionálny strážca prírody Ľuboslav Ruttkay.

Územie, ktoré spravuje, je rozľahlé, mnohé tabule sú dostupné len pešo. „Dal som vyrobiť a namontoval som piktogramy v 30 chránených územiach horného Ponitria. Celkovo som osadil na takmer 150 tabuliach so štátnym znakom až 780 piktogramov,“ hovorí profesionálny strážca prírody Ľuboslav Ruttkay. Toto je už jeho tretí projekt so Slovenskými elektrárňami, ktoré v rámci programu Energia pre prírodu podporujú Správu Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Ich rukou napísané informačné tabulky stretnete pri túrach a výletoch v okresoch Bánovce nad Bebravou, Prievidza, Partizánske či Žarnovica.

Čo vlastne znamená byť profesionálnym členom stráže prírody?

Podmienkami, ako sa ním stať, sú vek minimálne 18 rokov, bezúhonnosť, výborná fyzická kondícia a odborná spôsobilosť. Musí zložiť predpísaný sľub a skúšky pred komisiou z právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny, trestného a priestupkového práva. Samozrejme musí poznať geografiu územia, v ktorom bude svoju činnosť vykonávať. Po zložení skúšok a zapísaní do zoznamu sa stáva členom stráže prírody. Dostane odznak a preukaz.

„Aby sa však stal profesionálnym strážcom, musí mať uzavretú pracovnú zmluvu. Ak vykoná svoju funkciu bez nej a teda aj bez nároku na odmenu, je to na báze akejsi dobrovoľnosti,“ vysvetľuje. Oprávnenia profesionálnych strážcov prírody majú taktiež niektorí botanici, zoológovia či lesníci. Ale aj strážcovia, ktorí odstraňujú náletové dreviny, vyrábajú vtáčie búdky, budujú zábrany pre obojživelníky pri cestách alebo opravujú náučné chodníky.

Láska k biológii

Svoj vzťah k prírode si budoval od malička. Najprv sa učil z obrázkov kníh svojho otca, ktorý vyučoval na gymnáziu biológiu a zemepis. „Rád chodím do prírody a teším sa, keď v nej niečo zaujímavé objavím. Po strednej škole som chcel študovať biológiu, ale moji rodičia rozhodli inak. Mám vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, čo tiež nie je na škodu,“ priznáva. Aktívne to využíva pri svojej činnosti, napríklad pri navrhovaní a výrobe náučných zariadení ochrany prírody či zameriavaní hraníc chránených území v teréne. Po rokoch sa vďaka viacerým okolnostiam k práci v prírode predsa len dostal.

S vešaním piktogramov začal v septembri 2015 a trvalo mu to až do leta 2016. V ľahko prístupných alebo malých územiach ich nainštaloval za deň, vo väčších územiach postupne. „Keby som ich osadzoval súvisle deň po dni a bez ďalších pracovných povinností, trvala by mi montáž asi 36 dní,“ počíta.

V národnej prírodnej rezervácii Vtáčnik zažil aj veselú príhodu. Obnovoval tu značenie, dve noci spal v teréne pod holým nebom pri bývalej partizánskej chate. Prvý deň pracoval dlhšie, karimatku si rozkladal až po zotmení. „V tú noc som sa veľmi nevyspal, neustále bol okolo mňa intenzívny šuchot. Ráno som zistil príčinu mojej prebdenej noci. Ľahol som si na miesto, kde boli v tráve samé diery od hlodavcov,“ usmieva sa.

Má pridelené okresy Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou a časť z okresu Žarnovica. Stará sa aj o Vtáčie územie Strážovské vrchy. „V mojom rajóne sa nachádza 30 maloplošných chránených území s 3. až 5. stupňom ochrany, ktorým venujem najviac času. Pribúdajú mi ďalšie chránené územia schvaľované pod známym názvom NATURA 2000,“ hovorí Ruttkay. Medzi jeho najvzdialenejšie chránené územia patrí prírodná pamiatka Stará Bebrava v okrese Bánovce nad Bebravou a Chránený areál Ivanov salaš v okrese Žarnovica. Ich vzdialenosť po ceste je asi 85 kilometrov, autom to trvá jeden a pol hodiny. Služobné auto sa mu však ujde len párkrát do roka.

Príklad aj pre ostatné kraje

„Častejšie sa dostanem k chráneným územiam na autách dobrovoľných členov stráže prírody na ich náklady. Využívam aj hromadnú dopravu, v lete jazdím na bicykli. Nohy som však dostal na chodenie, a preto ich na tento účel pri práci rád využívam,“ smeje sa strážca. Najviac mu dalo zabrať osadzovanie piktogramov v národnej prírodnej rezervácii Rokoš, v ktorej na 18 tabuliach nainštaloval až 116 piktogramov.

To, že majú na hornej Nitre dobre označené chránené územia, si všimli aj kolegovia z Nitry. „Dokonca pracovníci z Okresného úradu v Trenčíne dávajú naše značenie s textovými tabuľkami a piktogramami iným správam chránených krajinných oblastí v Trenčianskom kraji za príklad. Som rád, že sa im to páči. Je to dobré znamenie, tým pádom sa to môže páčiť aj ostatným návštevníkom prírody,“ hodnotí Ruttkay.

Zaujíma nás, či sa niečo zmenilo na správaní návštevníkov prírody za posledné roky. Má činnosť ochrany prírody, vrátane ekovýchovy a značenia chránených území nejaký vplyv na návštevníkov? Ľuboslav Ruttkay konštatuje, že sú ľudia, ktorí strážcov chápu, prírodu obdivujú a majú ju radi. Tým netreba veľa vysvetľovať a väčšinou rešpektujú pravidlá. Sú tu však aj iní, ktorí sa nechcú obmedzovať za žiadnu cenu. Keď sa rozhodoval podať projekt „Piktogramy“, viacerí ho odhovárali, že je to zbytočné, že to ľudia pokazia.

„Ja tvrdím, že múdry človek nevidí v piktogramoch zákazy alebo príkazy, ale usmernenie ako sa v prírode správať, aby sa zachovala aj do budúcna pre našich nasledovníkov,“ odkazuje návštevníkom.


Diskusia